UNDERDOSE - TILT
Slovenský Seattle nie je Prešov, ale Nitra. Toto je naozaj špičková domáca nahrávka a ak aj neexistuje škatuľka ako dark progressive grunge, tak album TILT ju práve vytvoril.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Lesom červov sa snažia tento rok blysnúť MARDUK. Okrem toho je vývoj kapely charakterizovaný a ovplyvnený odchodom človeka z dôležitého postu bubeníka. „Rom 5:12“ bol kritikou i fanúšikmi vnímaný veľmi pozitívne a znamenal prekvapivo kvalitatívny posun kapely do relatívne novej hudobnej oblasti. V nej Švédi zostali, úspech predchodcu zostal neprekonaný.
Niekto už v staršej recenzii napísal, že sa MARDUK pohybujú vrámci svojej tvorby po akejsi sínusovke. Osobne som nikdy nemal problém ani s často prisudzovanou komerčnosťou a obohranosťou v tvorbe kapely a kvalitatívne kolísanie v albumoch mi pripadá skôr nevýrazné. Negatívny prelom v tomto smere je až „Wormwood“. Je jasné, že po experimente bolo vsadené na istotu logického nástupcu, no kvalitatívne ideme o triedu nižšie. Nahrávke síce zostala progresívnejšia kostra riffov a v princípe aj rytmika, ale výsledné prevedenie pripomína skôr dobre odležaného zombíka. Progresívne ladené vypaľovačky, akou je aj úvodná „Nowhere, No-one, Nothing“, zanechávajú dobrý prvý dojem, avšak netrvá dlho, aby sa zjavil zásadný problém. Ten je badateľný, ak si pustíte „Rom 5:12“ a „Wormwood“ po sebe... a zmenu v bicích zaznamenáte okamžite. Tradičná sypačková rýchlosť tam síce je, avšak dynamika úderov je oproti minulosti mizerná.
Zabiják „Funeral Dawn“ je snáď výsmech všetkým pomalým skladbám, aké MARDUK nahrali, a to isté platí aj o „To Redirect Perdition“. Schválne si pustite „Bleached Bones“, alebo ktorúkoľvek staršiu vec, poznáte, že rozdiel je priepastný. Kam sa podela drvivá basgitara, likvidačné bicie s variabilným vokálom – zrejme nenávratne do pekla. Obdobnej plytkosti sa neviem zbaviť až do konca stopáže, kde ma hlavne irituje mizéria bicích. Občas vystúpi nad povrch zaujímavá basová linka, progresívnejšie ladený „break“, prípadne rockovo ľahšia postupnosť riffov, ale celok postupne zlyháva – až do konca bez toho, aby vytrhol z poslucháčskej letargie. Hľadať ďalšie záchytné body v zliatej mase sypačiek sa dá snaď len v ambientne ladených intermezzách a spomínaných rockovejších partoch, ktorých snáď najžiarivejším príkladom je „Chorus Of Cracking Necks“.
Záverečná skladba je len nepodareným monumentom slabých bicích a produkčnej neschopnosti. MARDUK vstúpili novinkovým albumom hlbšie do svojho tieňa a nahrávka sa u mňa vcelku jednoznačne stáva najslabším článkom inak vcelku pevnej kovovej reťaze diskografie. „Wormwood“ považujem za zbytočnú záležitosť, pretože všetko, čo ponúka, bolo už na minulom „Rom 5:12“, a to v oveľa lepšej podobe. Nevidím dôvod vracať sa k nemu, a ak mám chuť na výplachový blackmetal, tak si od Švédov dám niečo staršie.
Všetko na "Wormwood" tu už bolo v ďaleko lepšom prevedení na "Rom 5:12". Strata na poste bicmena je až príliš citeľná na to, aby som album mohol spolu s ďalšími neduhmi hodnotiť ako vydarený materiál.
5,5 / 10
Daniel
- vokály
Morgan
- gitary
Magnus
- basgitara
Lars Broddesson
- bicie
1. Nowhere, No-One, Nothing
2. Funeral Dawn
3. This Fleshly Void
4. Unclosing The Curse
5. Into Utter Madness
6. Phosphorous Redeemer
7. To Redirect Perdition
8. Whorecrown
9. Chorus Of Cracking Necks
10. As A Garment
Memento Mori (2023)
Viktoria (2018)
Frontschwein (2015)
Serpent Sermon (2012)
Wormwood (2009)
Rom 5:12 (2007)
Blood Puke Salvation (DVD) (2006)
Blackcrowned (DVD) (2005)
Warschau (live) (2005)
Deathmarch (EP) (2004)
Plague Angel (2004)
World Funeral (2003)
La Grande Danse Macabre (2001)
Obedience (MCD) (1999)
Panzer Divison Marduk (1999)
Nightwing (1997)
Live in Germania (live) (1996)
Glorification (MCD) (1996)
Heaven Shall Burn (1996)
Opus Nocturne (1994)
Those of the Unlight (1993)
Dark Endless (1992)
Fuck me Jesus (demo) (1991)
Here is No Peace (demo) (1991)
-bez slovního hodnocení-
Slovenský Seattle nie je Prešov, ale Nitra. Toto je naozaj špičková domáca nahrávka a ak aj neexistuje škatuľka ako dark progressive grunge, tak album TILT ju práve vytvoril.
Jednočlenný projekt Kanaďana Jocelyna Galipeaua už dlouho vzývá raně osmdesátkový heavy metal a v současné vlně zájmu o kovové retro může být jeho nové album zajímavým tipem, pokud ovšem snesete, že umělcův pěvecký výkon dokáže občas mírně zatahat za uši.
Pro mě zásadní objev na slovenské scéně a to nejen v neotřelých nápadech, ale i v přístupu k tvorbě v rámci black a death metalu. Korunováno skvostným zvukem ze studia Pulp. A ano, máme v tu zpoždění v tom objevování. Asi rok.
Má to niekoľko dobrých nápadov, ale celkovo mi tu chýba akákoľvek ambícia. Je to celé uponáhľané, miestami aj dosť blbučké, herci žiadna sláva - skrátka taká spotrebná hororová jednohubka. Za návštevu kina to nestojí. 5/10, možno 6/10.
Naprosto unikátní slovenský projekt tematizující aktuální společenská i politická témata. Hudebně založený na žánrové hravosti kombinující alternativní rock, mathrock, jazzové elementy i postpunk.
Kytarista HIPPOTRAKTOR Sander Rom se svou druhou skupinou prezentuje zvláštní rockovou alternativu s nervózní atmosférou a funky prvky. I tvrdší a melodické polohy se objeví. Možná jen pro omezený okruh posluchačů, neboť to smrdí inspirací Mike Patonem.
Mexická odpověď na AMARANTHE. Je to trochu ostřejší, v základu více do deathu, téměř bez čistého mužského zpěvu a méně chytlavých melodií, ve kterých má zase navrch Mörckova parta. Ale je to dobré.